Vojensko.cz

Zaniklá poddůstojnická škola 11. bPS Bratislava v obci Moravský Svätý Ján.

Tato PŠ se nacházela v zámečku (kaštieľ), který byl postaven v roce 1866, v severní části obce.
Jeho historie spjatá s PS není moc dlouhá. Zatím se nám podařilo vypátrat, že budovu zámku začalo používat MV na počátku 50. let, kdy zde byla umístěna jednotka Vnitřní stráže, která zde měla střežit muniční skald. Samotná PŠ pro Bratislavskou brigádu zde vznikla v roce 1956 a pro tyto účely sloužila pouhé dva roky. V roce 1958 je uváděno, že zde byl zřízen domov důchodců...

V současné době je zámek opraven a slouží jako ústav pro psychicky nemocné pacienty.

Na závěr si můžete přečíst hlavní komentář autora fotek:
Tak sa opäť ozývam s menším spravodajstvom z objektov Pohraničnej stráže. Zastavíme sa v Moravskom Jáne, kde bola poddôstojnícka škola Pohraničnej stráže. Ako vieme od začiatku formovania PS v rokoch 1950, keď postupne preberala "nová" krv v novom pluku 1.NB a neskôr v Pohraničných oddieloch Sboru národní bezpečnosti úseky stráženia hranice od Finančnej stráže, potom v roku 1951, keď 1.1.1951 prebrala nastálo všetky úseky stráženia už ako Pohraničná stráž a narukovali k nej prví branci ako vojaci základnej prezenčnej služby, bolo potreba organizovať život na jednotkách a hlavne službu na ŠH. Starí finančáci poväčšinou poodchádzali do dôchodku, tí mladší a politicky spoľahliví prešli k SNB do vnútrozemia. Bolo treba vychovávať nižšie poddôstojnícke kádre (vtedy aj poddôstojníkov z povolania). V oblasti stráženia hranice s NSR, boli prioritne budované nové roty pri hranici v horách, potom sa dávala priorita na hranicu s Rakúskom v Južnách Čechách a na Južnej Morave. Trvalo asi 3 roky, kým vrchné velenie PS zistilo, že aj na Slovensku je hranica s Rakúskom. Samozrejme aj tu sa budovali objekty PS, nové roty, neskôr aj EZOH, len akosi sa na Bratislavskú vetvu zabúdalo. Benjamínci z bratislavskej brigády vyformovali zostavu, nakoľko po prvom návale prechodov Benderovcov v oblasti Železnej Rudy, začal narastať aj tlak na ostatné územie hranice kapitalizmu a socializmu. V západonemeckom Zwiesseli sa za pomoci katolíckej cirkvi začina budovať tzv: "Tretí odboj" s hlavným cieľom narúšať budovanie socializmu v ČSR. Hranica s NSR bola zabezpečovaná stále dôkladnejšie, prechody agentov už boli stále neúspešnejšie a po vybudovaní EZOHu nemožné. Tak začali tlačiť z Rakúska. Bolo to komplikovanejšie kvôli Sovietskej okupačnej zóne, ale stále sa dalo lepšie ako na Šumave. A ako odvetu, začala Pohraničná stráž zabezpečovať aj úsek Moravy a Slovenska. Budovalo sa to postupne, pohraničníci sa nasťahovali do objektov, ktoré boli, nové roty sa budovali súčasne, keď už hranicu temer nepriedyšne strážili pohraničníci. Tak sa stalo, že aj Poddôstojnícku školu pre Bratislavskú brigádu nasťahovali do zámočku v Moravskom Jáne. Zámoček bol pozostatkom po emigrujúcej buržoázii. Pátral som v análoch 11.brigády, ale zistil som iba črepiny.
PŠ tam sídlila od približne roku 1952, dokedy sa mi zistiť nepodarilo. Ale v roku 1957 bola ešte v stave jednotiek 11.brigády a fungovala. Najstarší obyvatalia obce si to už nepamätajú a silne pochybujem, že žijú pamätníci, čo ju absolvovali. Ak áno, budem rád ak ma niekto doplní. Otec si ju pamätá ako PŠ v stave brigády, keď v r.1957 prišiel zo školy na rotu. Vraj vtedy ešte fungovala. V živote tam nebol, zrejme kým sa rozpozeral, tak ju zrušili. Z pôvodnej PŠ nezostalo už nič. Personál zariadenia mi priblížil ako to tam vraj bolo. Ale tiež to majú iba z počutia od svojich predkov, tak to prosím berte s rezervou. A kto má nejaké poznatky, opravte ma, resp. usmernite.

A tu je ten problém, s ktorým sa musím s vami podeliť.... V objekte zámočku je dnes Domov sociálnych služieb pre dospelých. Po príchode k bráne to začalo. Sú tu žiaľ umiestnené aj deti od veku asi 7 rokov. Všetko sú to jedinci s mentálnymi poruchami. Nemám vlastné deti a napriek tomu som zažil veľmi ťažkú psychickú traumu, keď som to videl a zažil. Väčšina z nich sú jedinci totálne postihnutí, ale sú medzi nimi aj krásne dievčatá a chlapci, ktorím žaľ poruchy mozgu nedovoľujú zúčastňovať sa normálneho života. Nebudem sa hrať na frajera! Chlapci, ja som okamžite išiel do kolien... Začali sa stovky otázok na ktoré niet odpovede. Ja so mal čo robiť, aby som zachoval aké také klišé pri rozhovore s personálom. Pri svojej spravodajskej činnosti som nemal strach zo strážených objektov psami, policajtami, Slovenskou informačnou službou, ale toto som nezvládal!!! Niet odpovede na otázku desaťročného chlapca na vozíčku, ktorý má navyše duševnú poruchu: "Ujo, prečo ja nikdy nemôžem hrať fotbal? Ujo povedz mi, či si niekedy budem môcť kopnúť do lopty...!!! Tu vo mne zmyzlo sebavedomie, stratil sa péesák, chlap, tu sa zo mňa stala baba! Keď som odtiaľ odišiel, sadol som si pred kostolom na obrubník vypustil pár slzičiek a musel som vyfajčiť dve cigarety za sebou, aby som vôbec mohol sadnúť do auta a pokračovať. Otázku PREČO? ZA ČO MAJÚ TÍTO JEDINCI TAKÝTO TREST? si kladiem podnes. Ospravedlnujem sa Vám,že Vám toto píšem, že Vám možno kazím deň a pohodu, ale ja som to jednoducho musel dostať zo seba. Snáď sa mi trochu uľaví. Fakt ma to zlomilo! Ešte raz prepáčte!
Snáď niekto v budúcnosti bude mať viac sily a odvahy ako ja!
S vlčákem na klopě...! Peťo