« Zpět | Jdi na seznam | Obnovit | Vaše komentáře (21)
(pro změnu obrázku můžete použít CTRL + šipky ↔ numerické klávesnice)
1 foto (P.Šuran) z celkových 116
Autor: P.Šuran | Pořízeno: 9.2015 | Foto: 116 fotek
Rota Karlova Ves sa nachádza asi kilometer od bratislavského sídliska Karlova Ves, na Devínskej ceste smerom od Riviéry na Devín. Je umiestnená na ľavej strane Devínskej cesty v smere od Karlovej Vsi.
Od roku 1951 bola súčasťou zostavy pohraničných jednotiek 11. brigády PS Bratislava. Areál roty bol klasický - dve drevenné prízemne budovy, dlhé asi 25 metrov - klasické tesko baráky, umiestnené rovnobežne s Devínskou cestou. Prvá bola štábna budova, druhá boli ubykácie pohraničníkov. Za prvou budovou bolo volejbalovo - nohejbalové ihrisko a nástupište jednotky, tzv.buzerplac. Za druhou budovou boli kotce pre psov a miesto pre auto polachovky. Bokom boli skromné garáže autoparku.
Rota Karlova Ves existovala ako taká až do reorganizácie jednotiek PS, ktorá prebiehala od roku 1964 až do roku 1972. Rota bola zrušená ako posledná v zostave 11. bPS a bola zlúčená s rotou Devín, do areálu ktorej bola presťahovaná, včetne s mužstvom, koncom roku 1971.
Automaticky prišlo aj k prečíslavaniu rôt 11. bPS. Zo starších funkcionárov roty môžeme spomenúť veliteľa roty kpt. Jozefa Hnilicu, staršinu Viliama Galgóciho, z tých mladších velitela roty mjr. Pavelku, politruka Koníčka, velitelov Pavlišina a Kozáka. Veliteľ mjr. Pavelka sa stal veliteľom aj novovzniknutej roty Devín.
Po tom, ako areál roty opustili vojaci Pohraničnej stráže, slúžil objekt Ministerstvu vnútra. Po zrušení PS v roku 1991 sa presťahovali pracovníci MV do novšieho objektu 9. rPS Devín, kde sídlia dodnes.
Neskôr bol areál roty využívaný ako stavebniny. Svedčí o tom aj nápis na plote od hlavnej cesty, ktorého torzo vydržalo dodnes.
Neskôr areál odkúpila spoločnosť Metrostav, ktorá ho v súčasnosti predáva. Podľa kolíkov, ktoré sú zatlčené vo vnútri areálu, tam onedlho nejaký developer postaví supermoderné superbyty. A my prídeme o ďaľšiu nostalgiu...
Utvrdil ma v tom aj fakt, že keď som odchádzal z roty, zasatvili ma dvaja geodeti, ktorí tam obsmŕdali so slovami: Prosím Vás, Vy ste z Metrostavu? Tak som im pri preskakovaní plotu zakričal: Nie, ja som od Pohraničnej stráže a idem do úseku! A nezľaknite sa, ochvíľu za mnou pobeží pes! Len si odskočil napiť sa!
Počítam, že tam stoja v neveriacom úžase ešte dnes!
Prosím pamätníkov o doplnenie, poprípade opravu mojich komentárov prostredníctvom diskusie.
S vlčákem na klopě...!
Peťo Šuran
Zo spomienok na službu od pohraničníka - príslušníka 12. rPS Karlova Ves (1965-66):
Slúžili sme na starej rote v drevených barakoch na ľavej strane cesty smerom na Devín. Hovorilo sa o príprave stavby novej roty v kameňolome. Veliteľom roty bol major Kozák, ZVP major Pavlenko, vel jednej čaty nadpr. Gajerský. Mali sme cca 10 psov (feny). Zabezpečovali sme úsek od lodenice celý ostrov, Devín po konečnú zástavku MHD.
Na sútoku Moravy a Dunaja bolo stanovište poriečneho oddielu PS s člnom. Služba na tomto úseku bola zaujímavá ale nie veľmi náročná. Hlavnou prekážkou bol Dunaj a čiastočne aj Morava. Špecifikombol funkčný kameňolom, cez deň boli v prevádzke nákladná auta, vozili lomový kameň na člny, boli otvorené brány, signálka Ti "nepomátala", musel si to ustrážiť z veže. V noci to bolo zatvorené s funkčnou signálkou, stanovište hliadky bolo pri Dunaji. V objekte kameňolomu za signálkou slúžil aj "dedostrel" závodná stráž a bol to pán Machálek - veselý dedo, tiež pomocník PS, ale veľmi sme sa s ním nekamarátili, žaloval na nás a trochu sme si robili napriek.
Jednej noci mal zas dedo navrch, pustil z kopca smerom k hliadke starú pneumatiku, hliadka reagovala, stoj, stoj! ale pneumatika "skočila" do vody. Osvetlili to baterkou a na kopci dedo, ha ha. Potom dedo sedel vo svojej strážnej miestnosti, v chrbtom opretý - pritlačený na stenu a psík bez koša na vodítku mu tasil tesáky 10 cm od nosa... Dedo sľúbil, že bude dobrý a "starému" nič nepovie.
Špecifikom bol tiež piket, nachádzal sa medzi kameňolomom a Devínom, tam sme chodili na 24 h, stravu nám vozili. Koncom júna sa vilial Dunaj, zaplavil ostrov, slúžili sme pri ceste, skryté stanovište v tráve.
Za rok sme mali asi 5 zadržaní, oproti Petržalke to nebolo nič.
Prvý rok som bol v PŠ vo Volaroch na Šumave, niekoľkokrát sme boli na nejakej pohraničnej rote, služba tam bola ťažšia, zima, sneh a kopce, ale niekde nemali pokus o narušenie aj niekoľko rokov.
A ešte jeden príbeh. Ten som zažil osobne:
Keď som po ukončení zákl. výcviku s prvoročiakmi nastúpil na PS rotu K. Ves, tak som šiel do nočnej služby na stanovište "mulda" P4 na ostrove kde boli, aj teraz sú studne na čerpanie vody pre Bratislavu. Slúžil som s vojakom "mazákom" ktorý tam bol už rok. Bol to chlapec od maďarských hraníc. Sdeli sme v bunkru a debatovali. Okolo polnoci som zbadal v lese na ostrove od nás asi 300 m pohybujúce sa slabé svetlo. Pýtal som sa člilena hliadky čo to je, predsa na tom stanovišti už musel byť x krát, ale on mlčal, neodpovedal ani keď som otázku zopakoval. Tak som rozhodol, že to ideme preveriť, on ako člen hliadky mal isť vpredu ale nejak sa mu nechcelo, nakoniec z neho vyliezlo, že to svetlo už videli aj predtým ale že to straší, myslel som si že robí srandy ale on to myslel vážne. Prišli sme až k tomu svetlu, bol to údržbár na nočnej smene a baterkou konroloval po dĺžke vodovodné potrubie, mal podozrenie že niektorý spoj netesní. Pýtal som sa ho na doklady, všetko mal O.K. situáciu poznal, našu kotrolu bral ako samozrejmosť.
Po návrate na stanovište som sa pýtal "mazáka" ako je to s tým strašením, len ma prosil, aby som nikomu o tom nehovoril, chvíľu mi to vydržalo, ale takú "pikošku" sa nedalo udržať!