Vojensko.cz

A ja nezabudnem na moje prve streľby. Bol som šofér OT 64. Idem po dráhe a sledujem kde sa vynorí pohyblivý cieľ na pojezďáku. A cez rádiostanicu sme so strelcom komunikovali kto ho prvý uvidí aby môžem plynule zastaviť a on už zamierovať. A to bolo v lete v hicoch a ja som mal pootvorený ten pancierový poklop nad sebou. Jak začal Drahoš pratať z tej 14 a polky guľometu,hneď som ten poklop zatváral. To boli šlehy jak sviňa. No a potom ako sme čakali na tmu a nočné streľby,tak sa ušetrene patróny (keď už boli terče dole a nebolo prečo strieľať) rozoberali. To sa vyliezlo hore na mašinu ku guľometom, špica patróna sa pichla do laufu zvonka a vyknísala. Prach sa vysypal do hada a už stačilo len priložiť zapálenú cigaretu a ostal po ňom len čierny fľak. A špice boli svietiace-tie šli nakoniec. Bodákom sa prerazila sklenená čočka a krásny gejzír tryskal priamo akoby z ruky. A 20ky náboje čo boli do vložiek v tankoch,tie svietili ešte krajšie.Jak fontána.