Vojensko.cz

Slúžil som ako kynológ Pohraničnej roty Prášily dec. 1974 až koniec sept. 1976. Dosť často som chodil na aktivizáciu našich služobných psov počas služby psovodov aj na tankovú strelnicu, keď neboli streľby. Keď neboli streľby, tak na tankovej strelnici čsľ. armády slúžili len dvaja vojaci základnej služby a jeden furťák. Ich náplňou služby, keď neboli ostré cvičenia strelieb, bolo mať tie dva tanky v prevádzkovom stave, teda robili menšie opravy, údržbu, starali sa o terče v teréne, ubytovňu vojakov, atď. a robili preventívne jazdy na tankoch.
Raz som sa tam pri nich pristavil, pozhovárali sme sa. Ja som im povedal, že na takých tankoch sa im dobre jazdí a určite to tam pri jazde aj veľmi dobre peruje. Sľúbili mi, že najbližšie, keď budú mať jazdu, tak ma zavolajú. Mali telefónny kontakt na našu PS rotu a veru o pár dni zavolali akože našli uhynutú líšku, že či nemá besnotu. To sme sa vopred na tom dohovorili. Tak som tam išiel aj s jedným našim psovodom, ktorému som cestou na tankodróm povedal o čo sa jedná.
Po tej asi 20 minútovej jazde cez aj metrové výmole, ktoré nebolo vidno v mútnej hlbokej vode, držiaci sa vo veži od pol pása vonku, som bol z tej jazdy raz hore, potom prudko do ľavá a hneď späť a dole a znova a ...........................bol som bledý ako stena, ešte dva dni som mal svalovicu a v noci ešte asi mesiac som mal nesmierne ťažké sny, že letím dole hlavou z nejakej výšky.
To bola moja prvá, ale aj posledná jazda na tanku. Už nikdy viac !!!
Sporadicky som za chlapcami na tankovú ešte zašiel, nadviazali sme také "priateľstvo v zbrani" a vždy prvú minútu nášho stretnutia sme sa naplno smiali z mojej jazdy na tanku.
Tankáni, tanku zdar !
Bývalý pohraničník Vlado Langa z Banskej Bystrice.
prisľúbili miObčas zavolali tankáni na našu PS