Vojensko.cz

Vybrané fotografie z domácího archivu pana Jozefa Šurana. Fotky naskenoval a zaslal jeho syn Peter Šuran.

První část má název: Moja ZVS na čiare v Petroviciach a štúdium na VÚ PVS v Bruntáli...
...v októbri 1955 otec narukoval na základnú vojenskú službu k Pohraničnej stráži, k Dečínskej brigáde PS, k 3. rPS Petrovice. Nastúpil priamo na rotu - nenarukoval do výcviku, výcvik prebiehal počas prvých mesiacov služby. Nakoľko v tých časoch prechádzala PS mnohými premenami, zmenami systému stráženia, mnohopočetnými zmenami spôsobu stráženia štátnej hranice, dochádzalo prirodzene aj k zahusťovaniu úsekov novými pohraničnými rotami, kam narukovalo stále viac a viac pohraničníkov základnej služby. Keďže počty rôt stúpali, bolo treba stále viac a viac dôstojníkov a veliteľov. Tlak na chlapcov u PS, ktorí vykonávali základnú službu, boli spoľahlivý politicky aj služobne, aby vstúpili do radov pohraničníkov z povolania stále rástol. Tak sa po temer roku rozhodol zostať na hranici. Od septembra 1956 nastúpil ako poslucháč Vojenského učilišťa Pohraničnej a Vnútornej stráže do Olomouca. Od septembra 1957 sa škola presťahovala do Bruntálu. Na škole ho najviac bavila aktivita v kultúrnych krúžkoch, najmä speváckom a dramatickom. Po ukončení dvojročného štúdia bol v roku 1957 vyradený zo školy ako poručík Pohraničnej stráže a spolu so spolužiakmi a kamarátmi boli pozaraďovaní na pohraničné jednotky celej zostavy PS.

Druhá část má název: Služba u PS: Po asi dvojtýždňových prázdninách po absolvovaní VU PaVS v Bruntáli, boli pražskou Hlavnou správou Pohraničnej a Vnútornej stráže porozdeľovaní na pohraničné roty. Otec bol zaradený ako ZVP na vtedy 13. rPS Kapitulský dvor na 11. bPS Bratislava. V podstate 22 ročný chlapec na druhú najvyššiu funkciu na pohraničnej rote. V roku 1961 v službe veľmi prechladol a prestala mu pracovať pravá ľadvina. V júni 1961 podstúpil operáciu, pri ktorej mu ju vyoperovali. Keď sa na druhý deň po operácii zobudil, bol štvrtok a na rotách prebiehalo PŠM. Tak si pýtal uniformu, vraj musí na Kapitulák, veď dnes je PŠM. Tak mu súdruh plukovník veľmi rýchlo vysvetlil, že nikam nepôjde a bude ležať. A nevedel pochopiť, že k SiS sa dostane už len ako funkcionár 11. bPS, už len ako kontrolný orgán, že už tam viac s chlapcami neľahne do skrytej hliadky. Že už mu nedovolia ohrievať sa navzájom so služobným psom.... Už mu zdravie nedovolí tráviť horúce aj ľadové noci na Stohovej ceste, pozerať na Dunaj v mesačnom svite.... Bude proste sedieť v kancelárii. Dostal obmedzenie 1. stupňa a... zrútil sa mu svet... Prevelili ho na veliteľstvo 11. bPS a začal robiť veliteľa hospodárskej čaty brigády, ktorá sídlila na rote tylového zabezpečenia na Košickej ulici v Bratislave. Túto funkciu vykonával asi rok. V rokoch 1963-71 vykonával funkciu veliteľa spojovacej roty a automobilovej roty 11. bPS. Po auguste 1968 on a drvivá väčšina jeho kolegov z "Košickej" plávala medzi pochvalami a hanami nadriadených, politických orgánov PS, Vojenskej kontrarozviedky, previerkami... a padol mu svet druhýkrát.... Vydržal tlaky do roku 1971, keď ako veliteľ automobilovej roty požiadal ako kapitán PS o prepustenie do zálohy. Okamžite mu bolo vyhovené!!! Hehehe! Vraj zo zdravotných dôvodov! Ja viem svoje! Tretia, najkratšia časť nastala v roku 1991, keď rušili Pohraničnú stráž, povolali ho na Ministerstvo vnútra, vrátili mu uniformu, vrazili do ruky ospravedlňujúci dopis, povýšili ho na podplukovníka PS, povolili nosiť uniformu PS a nejaký "nezletilý", napomádovaný pseudominister vnútra padajúcej Československej republiky mu povedal: "...prepáč!" A plakal tretíkrát...

Třetí část má název: Vyznamenanie otca.

Čtvrtá část je ta nejsmutnější... pan Jozef Šuran nás opustil dne 2.5.2017. Čest jeho památce!
Smuteční oznámení v plné velikosti ZDE.