Dobové foto

« Zpět | Jdi na seznam | Obnovit | Vaše komentáře (36)

(pro změnu obrázku můžete použít CTRL + šipky ↔ numerické klávesnice)
1 foto (J.Šuran I.) z celkových 62

Foto 1
J. Šuran ako záklaďák v Petroviciach.
Foto 1 Foto 2 Foto 3 Foto 4 Foto 5 Foto 6 Foto 7 Foto 8 Foto 9 Foto 10 Foto 11 Foto 12 Foto 13 Foto 14 Foto 15 Foto 16 Foto 17 Foto 18

Autor: J.Šuran I. | Pořízeno: | Foto: 18 fotek

Foto 19 Foto 20 Foto 21 Foto 22 Foto 23 Foto 24 Foto 25 Foto 26 Foto 27 Foto 28 Foto 29 Foto 30 Foto 31 Foto 32 Foto 33 Foto 34 Foto 35 Foto 36 Foto 37 Foto 38 Foto 39 Foto 40 Foto 41 Foto 42 Foto 43 Foto 44 Foto 45 Foto 46

Autor: J.Šuran II. | Pořízeno: | Foto: 28 fotek

Foto 47 Foto 48 Foto 49 Foto 50 Foto 51 Foto 52 Foto 53 Foto 54 Foto 55

Autor: J.Šuran III. | Pořízeno: | Foto: 9 fotek

Foto 56 Foto 57 Foto 58 Foto 59 Foto 60 Foto 61 Foto 62

Autor: P.Šuran | Pořízeno: | Foto: 7 fotek



Reakce na komentář...
Re: Re: Pre Peťa Šurana a jeho otca
Jaro Šiška | email | 16.6.2012 13:31 | id 46858
Nikdy som sa síce nestretol s Tvojím otcom, ale myslím si, že je to skvelý a charakterný človek. Ďakujem Ti Peťo za skvelú fotogalériu a dovoľ, aby som pozdravil aj Tvojho otca a poprial mu skoré uzdravenie. Ďakujem aj Oldovi Vítkovi za jeho spracovanie fotiek do tejto podoby. Oldo dobrá práca ako vždy!!!


Reagujete na komentář
plus okno minus
... lze napsat ještěznaků
Ochrana proti spamu. Napište číslo stodvacet:


   


  • hvězdičkou * jsou označena povinná pole
  • maximální délka textu komentáře je 2000 znaků
  • odřádkování textu komentáře (ENTER) zůstane zachováno
  • HTML tagy nebudou použity
  • WWW adresy budou automaticky převedeny na odkazy
  • reagovat lze pouze do 5 úrovně
  • vyhrazujeme si právo smazat nevhodné příspěvky

Z archivu pan Jozefa Šurana 50.-70. léta

Vybrané fotografie z domácího archivu pana Jozefa Šurana. Fotky naskenoval a zaslal jeho syn Peter Šuran.

První část má název: Moja ZVS na čiare v Petroviciach a štúdium na VÚ PVS v Bruntáli...
...v októbri 1955 otec narukoval na základnú vojenskú službu k Pohraničnej stráži, k Dečínskej brigáde PS, k 3. rPS Petrovice. Nastúpil priamo na rotu - nenarukoval do výcviku, výcvik prebiehal počas prvých mesiacov služby. Nakoľko v tých časoch prechádzala PS mnohými premenami, zmenami systému stráženia, mnohopočetnými zmenami spôsobu stráženia štátnej hranice, dochádzalo prirodzene aj k zahusťovaniu úsekov novými pohraničnými rotami, kam narukovalo stále viac a viac pohraničníkov základnej služby. Keďže počty rôt stúpali, bolo treba stále viac a viac dôstojníkov a veliteľov. Tlak na chlapcov u PS, ktorí vykonávali základnú službu, boli spoľahlivý politicky aj služobne, aby vstúpili do radov pohraničníkov z povolania stále rástol. Tak sa po temer roku rozhodol zostať na hranici. Od septembra 1956 nastúpil ako poslucháč Vojenského učilišťa Pohraničnej a Vnútornej stráže do Olomouca. Od septembra 1957 sa škola presťahovala do Bruntálu. Na škole ho najviac bavila aktivita v kultúrnych krúžkoch, najmä speváckom a dramatickom. Po ukončení dvojročného štúdia bol v roku 1957 vyradený zo školy ako poručík Pohraničnej stráže a spolu so spolužiakmi a kamarátmi boli pozaraďovaní na pohraničné jednotky celej zostavy PS.

Druhá část má název:
Služba u PS: Po asi dvojtýždňových prázdninách po absolvovaní VU PaVS v Bruntáli, boli pražskou Hlavnou správou Pohraničnej a Vnútornej stráže porozdeľovaní na pohraničné roty. Otec bol zaradený ako ZVP na vtedy 13. rPS Kapitulský dvor na 11. bPS Bratislava. V podstate 22 ročný chlapec na druhú najvyššiu funkciu na pohraničnej rote. V roku 1961 v službe veľmi prechladol a prestala mu pracovať pravá ľadvina. V júni 1961 podstúpil operáciu, pri ktorej mu ju vyoperovali. Keď sa na druhý deň po operácii zobudil, bol štvrtok a na rotách prebiehalo PŠM. Tak si pýtal uniformu, vraj musí na Kapitulák, veď dnes je PŠM. Tak mu súdruh plukovník veľmi rýchlo vysvetlil, že nikam nepôjde a bude ležať. A nevedel pochopiť, že k SiS sa dostane už len ako funkcionár 11. bPS, už len ako kontrolný orgán, že už tam viac s chlapcami neľahne do skrytej hliadky. Že už mu nedovolia ohrievať sa navzájom so služobným psom.... Už mu zdravie nedovolí tráviť horúce aj ľadové noci na Stohovej ceste, pozerať na Dunaj v mesačnom svite.... Bude proste sedieť v kancelárii. Dostal obmedzenie 1. stupňa a... zrútil sa mu svet... Prevelili ho na veliteľstvo 11. bPS a začal robiť veliteľa hospodárskej čaty brigády, ktorá sídlila na rote tylového zabezpečenia na Košickej ulici v Bratislave. Túto funkciu vykonával asi rok. V rokoch 1963-71 vykonával funkciu veliteľa spojovacej roty a automobilovej roty 11. bPS. Po auguste 1968 on a drvivá väčšina jeho kolegov z "Košickej" plávala medzi pochvalami a hanami nadriadených, politických orgánov PS, Vojenskej kontrarozviedky, previerkami... a padol mu svet druhýkrát.... Vydržal tlaky do roku 1971, keď ako veliteľ automobilovej roty požiadal ako kapitán PS o prepustenie do zálohy. Okamžite mu bolo vyhovené!!! Hehehe! Vraj zo zdravotných dôvodov! Ja viem svoje! Tretia, najkratšia časť nastala v roku 1991, keď rušili Pohraničnú stráž, povolali ho na Ministerstvo vnútra, vrátili mu uniformu, vrazili do ruky ospravedlňujúci dopis, povýšili ho na podplukovníka PS, povolili nosiť uniformu PS a nejaký "nezletilý", napomádovaný pseudominister vnútra padajúcej Československej republiky mu povedal: "...prepáč!" A plakal tretíkrát...


Třetí část má název: Vyznamenanie otca.

Čtvrtá část je ta nejsmutnější... pan Jozef Šuran nás opustil dne 2.5.2017. Čest jeho památce!
Smuteční oznámení v plné velikosti ZDE.

A2012-05-24 14:37:18 U2017-07-03 16:12:09 TG186