Rozmital pod Tremsinem 1989
Miloš Pardubsky |
email |
7.9.2020 21:56 |
id 149176
Ešte napíšem zopár veselých príhod z cesty do Ashuluku, pokračovanie predchádzajúceho článku,mal som na starosti nosenie jedla vo varniciach a výdaj stravy vo vagone,to bolo ako z akčného filmu,vlak na určitý čas zastavil a išlo sa popri koľajníc do dobytcaku kde varili kuchári,vyzerali ako keby robili v kotolní,pointa je v tom , že keď sa nestihalo vlak nečakal a my sme za jazdy naskakovali do vagónov,varnice lietali vzduchom všetko porozlievane, keby mi ten vlak ujel tak fakt neviem.Zo začiatku sa strava v celku dala jesť,ale naspäť hotová tragédia, stále menšie porcie, pretože kuchári čo mohli predali, čaj bez cukru,polievka bez cestovín,chleba bez masla....Mali sme zakázané používať záchody keď stál vlak na nádraží,ale vysvetlite to vojakovi keď má hnačku, takže keď sme odjizdali z nádražía pod každým vagónom bola hromada však viete čoho.Videl som situaciu keď náš vlak dojel na nádražie a ľudia sa nemohli dostať na druhú stranu k inému vlaku,lebo sme zatarasili celé nádražie,tak ľudia podliezali vagóny aj s deťmi,ak by sa vlak rozjel tak hotovo.Raz ráno sme sa vo vlaku zobudili a všetko bolo biele,lebo akýsi zdravotník dezinfikoval vagóny bielym práškom...toto fakt nezažili ani Čierny baroni.Ak má niekto nejake veselé alebo zaujímavé spomienky tak napíšte.Ahojte a pevné zdravie.