Vojensko.cz

Zlaté časy, priatelia! Oproti iným VÚ, raj na zemi. Žiadne šikanovanie, buzerácia. Asi sme mali šťastie na dobrých ľudí. Veliteľ útvaru major Nový, major Smolík, kapitán Hampl, zvaný Gogo, veterán nadpráporčík Lánik, rotmajster Heš, peckový generál, desiatnik z povolania, veľký znalec koní - Kronoweter, ďalej Partl, Černý, Boháč. No a ozdoba dôstojníckeho neba - poručík Růžička. Držanie tela, vojenská noblesa, ako z Prvej republiky, fešák chlap, rozvážny, jediný s akademickým vzdelaním.
Zážitok na celý život bola hromadná vychádzka celej roty poddôstojníckej školy koncom novembra 1973, do ZOO v Liberci. Na konci Zoo bola čarovná hospůdka a tam celá rota, vrátane našich veliteľov - furťákov, padla za vlasť. Takto alkoholom zdevastovaná rota, sa ešte večer presunula do Hrádku nad Nisou, kde bakchanálie pokračovali až do rána. No proste ostuda, sťažnosti občanov musel riešiť predseda MNV. Veliteľ útvaru musel zriadiť vyšetrovaciu komisiu, ale všetkých vojakov nemohli potrestať, tak aspoň velitelia dostali domáce väzenie.
Spomínal som ľudský prístup dôstojníckeho zboru k vojakom. Ale ako hovorí jedno múdre príslovie: "Za dobrotu, na žobrotu!" V druhom roku vojny, r. 1975, pár mesiacov pred civilom, sa istý náš poddôstojník Miloš ožral a na vychádzke začal vystrájať. Službukonajúci devěťák ho dal zbaliť a šupol ho do basy. Lenže Miloš bol kandidát KSČ a k tomu poriadne horlivý a tak spolu so svojím kamarátom, Petrom, tiež zákerným kandidátom KSČ sa rozhodli, že zatočia s dôstojníckym zborom, z pozície uvedomelých a urazených súdruhov. Spísali sťažnosť, v ktorej uviedli, že dôstojníci si dávajú opravovať autá v útvarovej dielni a že murári a údržbári z ČTZ chodia dôstojníkom na fušky pri stavbe súkromných chát. Sťažnosť potom osobne odniesli na MNO, do Prahy. Asi po mesiaci prifrčala z MNO hĺbková kontrola, ktorá samozrejme nič nenašla. Akurát veliteľ útvaru nám sprísnil režim a kvôli dvom idiotom z KSČ, nás všetkých poddôstojníkov považoval za zradcov, čo nás mrzelo