Vojensko.cz

kopali do vedier s vodou, izieb, učební, toaliet a umyvárni, som predsa len najviac skúsil tú dlhú chodbu ? z každej strany štyria ? dvaja zametali a dvaja umývali ? a nebolo to len : čo je mokré ? to je suché, ale niekedy sme sa museli po kolenách vracať aj pár metrov naspäť.
Začiatkom novembra prišla naša prísaha, ktorej sme sa nevedeli ani dočkať, pretože niekto pustil hlášku, že po prísahe môžeme dostávať vychádzky (ktoré sme tam nikdy nedostali, okrem inkriminovaného dňa, a to slávnostnej prísahy, na ktorú prišlo mnoho ľudí zvítať sa so svojimi novými obrancami vlasti.
K tej prísahe..
Každý vojak sa musel na prísahe vytŕčať a pochodovať nielen pred dôstojníckou elitou, ale aj pred vlastnou rodinou. To by bola hanba, keby vojačik pred svojou rodinou zle pochodoval... A tak som sa nedal zahanbiť a snažil som sa aby som nemusel na prísahe pochodovať a nerobiť pred svojou rodinou defilé. Dokonca som si myslel, že sa dám vypísať a skutočne s teplotou 38,2 stupňov som sa na rozkaze nechal napísať na ošetrovňu, no keď som tam na druhý deň s pár podobnými chlapcami ako ja, ktorí boli optimisti, mi ošetrujúci záklaďák (ktorý celkom iste nemal nie len že zdravotnú školu, ale ani hodnosť sestrička) mi dal na teplotu jednu tabletočku acylpirínu a na odchod miesto pozdravu mi oznámil, že keď ho ešte raz budem rušiť, že ma tak nadopuje, že budem chcieť radšej s palicami pochodovať ako prísť ešte raz k nemu...
Pri veľkej príprave na prísahu, keď každá čata na buzerpľaci pochodovala od rána do večera, aby sa nikto nepomýlil, pozoroval našu čatu veliteľ roty major Michalík, ktorý ma po pár hodinách trápenia vytiahol z radu a ešte asi siedmimi poslal preč.:
-Běžte odtud vojíne, vy tady moc vody nenamútite ...
Tak nás poslal na učebňu, kde sme si s úsmevom šťastní vydýchli. Otvorili sme si okno a dívali sme sa na celý prápor, ktorý pochodoval po celom buzerpľaci. Dva dni sme sa nezúčastňovali na prípravách na prísahu a nemali sme žiadnu poradovku. Ostatní spolubojovníci