Vojensko.cz

skôr spomínal, liečil sa asi 2 týždne v Č.B.) Po návrate Rivala z ošetrovne v Č.B. som musel s Rivalom bohužiaľ začínať výcvik znova, no psovodský výcvik už bol pre môj ročník ukončený, no Masák si aj tak vydobyl, že chodil so mnou po mojej rannej službe do večernej, na výcviky na ktorých sa Rivalovi pomaly začali vracať jeho stratené schopnosti.
Celý Rivalov výcvik začal postupnými krokmi, od základného poradového výcviku, až po krátke rovné a ostro zakrivené stopy a spiatočne našľapané stopy. Najťažšie bolo ho naučiť aport, aby držal drevené činky rovno strede, tlamu mal veľkú a tak činku držal v tlame za krajné koleso. Musel som z polena vystrúhal činky, ktoré nemali kolesá, takže z činiek bol valec a z valca vybiehali dá sa povedať úzke násadky na kolesá. Taktiež dlho nechcel skákať cez bariéru, stále, aj keď sa na ňu rozbehol, pred ňou prudko zabrzdil a obišiel ju.. Bolo to prefíkaný pes. Po pár dňoch trápenia som ho predsa len naučil preskakovať bariéru, najprv som to skúšal spoločne sním ako sa má škriabať, no veľmi sa mu nechcelo, našťastie ma tak najedoval, že som hodil vystrúhaný aport do ďaleka, a on sa za ním vydal preskočiac dvojmetrovú bariéru.
Aké bolo moje potešenie, keď sme stále behali so psami do kopca, z kopca a tak dookola, Rival ma stále ťahal a tak pri behu som aj odpočinul, čo sa psovodom z môjho ročníka na výcviku veru nepáčilo, pretože niekedy museli oni ťahať svojich psov, ich psy boli starší a niekedy aj leniví a Rival chcel byť stále prvý a tak moje nohy ako keby boli na lietajúcom koberci , vôbec sa neunavili. Mojim spolubojovníkom keď videli úsmev na mojej tvári vzkypel žlč, ?k***a,? kričali, ?Santusa táhne Rival, a my musíme tahat své psy !? A tak mi Masák dal príkaz, že vodítko musí byť voľné a Rival musí bežať po mojom boku, čo nebolo veľmi ľahké, pretože ako som už spomínal Rival musel byť vždy prvý. A tak keď sme raz bežali do strmého kopca na úseku Sedmičiek , Rival bol prvý. k***a bol nekompromisný a tak mi za trest dal bežať